Obloha bola pod mrakom. Teplomer ukazoval dva stupne nad nulou a ja som opäť zobral telefón a volám známemu, či nevybehneme do Bošian k stavidlám na rieku Nitru. Myslel som, že odpoveď budem poznať.... Ale na moje prekvapenie, mal voľno. Slovo dalo slovo a termín bol na svete... Streda..
V utorok večer som začal svedomito pripravovať zmes.... Vedel som čo majú mrenky radi a s touto zmesou som mal výborné výsledky na Piešťanskom kanáli, na kanáli Kotešovej a aj na kanáli v Maduniciach... Ale samozrejme, premýšlal som aj nad tým, že predsa len je zima... „Ale veď buď pôjdu, alebo nie.... o nič nejde“.
Vybral som si dve kilové vrecká so zmesami Browning Easy Cheesy a Browning M7. Najskôr som suché zmesi preosial a všetko hrubé vyhodil preč. Na sucho som obidve zmesi na poriadok premiešal a opäť suché dva krát preosial, aby sa zmesi dôkladne premiešali. Doma bola cítiť vôňa sladkého syra... Pomaly som zmes začal vlhčiť a vôňa sladkého syra naberala na intenzite...
Začal som si pripravovať „hardware“... Celý nadšený som z púzdra vybral prút Browning Hybrid Power Feeder s navijákom Browning Hybrid com 630 FD. Nadšený preto, lebo veľmi rád na tento prút chytám a nijak sa nemôžem nabažiť jeho úžastných vlastností pri zdolávaní väčšej ryby. Mám na cievke 18tku základ. Silón som prevliekol cez očká, navliekol obratlík s karabínkou, stoper a uviazal feeder gumu. Náväzec som dal 14tku dlhý asi 50cm na konci 10kou háčikom. Hmmm.... ale čo naň...
Mal som doma miniboilies Speeder Acid od Garantbaits (Karči ĎAKUJEM!!!). Speederky sú veľkosti 12mm a sú od výroby nadipované. Ale predsa len na 10tku háčik veľké.... Tak som si sadol za stôl, odpočítal si zo sáčku tridsať kusov a každú začal deliť na dve polovice. Na háčik to bolo akurád a super držala....
Vrátil som sa späť k zmesi, opäť premiešal a presypal, aby bola rovnomerne navlhčená. Bol som pripravený a plný očakávania. Ráno, celá kuchyňa nám voňala po syre.... Doma, samozrejme mali všetci veľkú radosť.... :0) Ale nie takú ako ja... Toto bolo dobré znamenie... zmes sa mi podarila....
Tak sme sa s kamarátom zvítali, naložili jeho výbavu a smer Bošany... Odparkoval som, a začali sme vykladať veci. Boli sme asi 30-40m od stavidiel a náš plán, bol hádzať proti prúdu a hrádzi, kde ako tak stála voda. Ja som hádzal na miesto zhruba do polovice a asi päťdesiat centimetrov od bočného múru. Rasťo do stredu. Hádzali sme asi v päť minutových intervaloch, keď sme každý nahodili asi desiaty košík, Rasťo mal prvý záber... Spočiatku taký jemný, ale po dvoch troch ťukancoch začala špička je prúta tancovať... Je to taký charakteristický záber menších mrien... Hovorím mu: „snaž sa ju zdvihnúť, pretože je tam vybetonovaný schod a ak Ti tam ľahne, už ju nevyberieš...“ Zdvihol prút tak ko len mohol a pomaly priťahoval.... Mrenka bola kúsok od nás a v tom sa opäť vybrala preč... Rasťo tento výpad zvládol s ľahkosťou a mrenka skončila v podberáku.... Fotečka a šup s ňou späť do vody...
Vytiahol som svoj prút a ako koncový náväzec som dal 11tku... Opäť som nahodil, ale asi meter od môjho pôvodného miesta smerom do stredu.... Čakal som asi sedem minút a záber... Ďalšia mrenka ... Keďže túto vodu poznám, vedel som v ktorých miestach ju zdvihnúť a kde jej troška povoliť. Po chvíli už bola v podberáku... Prišiel ďalší rybár a pozdravili sme sa. Prehodili sme pár obvyklých viet, vytiahol prút a začal chytať. Jeho zostava bola klasicky na „ťažko“, ukončená pomerne veľkou dážďovkou... Začal chytať nad mojím priateľom, vždy nahodil, počkal desať minút a prehodil. V tom sa špička môjho hybridu prudko ohla od razantného záberu... Zdvihnem prút, ale sekám do prázdna.... Môj náväzec tak prudký záber nevydržal.... Vyťahujem a siaham po peračník s náväzcami... Opäť dávam 11tku, 10tku háčik a polovicu acidky... Rasťo v medzičase už zdoláva ďalšiu mrenku. Kolega rybár, sa postavil podomňa a skúšal hádzať asi dva metre od môjho miesta.... Bez úspechu a jediného záberu... V tom sa opäť ohýba špička môjho prúta a ja s úspechom zdolávam ďalšiu mrenku... Kolega rybár prehodil pár slov o tom ako sem chodia rybári s plnými vedrami krmiva.... Nejak sme tomu ale nevenovali pozornosť a tak odišiel preč... My sme pokračovali úspešnom stimulovaní chuťových buniek ospalých mrien až kým sa nezošerilo... Teplota klesla na -4 a pomaly snežilo....
Zábery ustali, ale boli sme veľmi spokojný pretože sme si naozaj do sýta zachytali. Lúčili sme sa s prísľubom, že si to ešte zopakujeme. A ja dúfam, že ešte túto zimu.
Karol Kameniczki
BROWNING FEEDER TEAM SLOVAKIA