Úsmevné spomienky...

Úsmevné spomienky...

Už ani nepamätám, kde to všetko začalo...Mal som osem alebo desať rokov, keď ma moje nohy prvý krát zaniesli na ryby. Býval som asi 500m od vody. Sú to krásne mŕtve ramená, ktoré sa kľukatia pozdĺž celej dediny. Ako chlapci sme tam často chodili chytať karasov a lieňov. Pravdou je, že naša rybárska výbava bola prút urezaný z liesky. Musel byť čo najrovnejší, dostatočne dlhý, ani hrubý ani tenký. A aby nebol moc ťažký....Kus žilky, tak sme vtedy nazývali monofilný vlasec. husacie brko nám slúžilo ako plavák, kúsok vyklepaného olovka a háčik zo špendlíka. Ten, kto mal kupovaný bol považovaný za najlepšieho rybára. S touto pre nás profesionálnou výbavou, sme chodili vtedy na ryby...

A nachytali sme pekných, aj pol kilových karasov a lieňov. Sem, tam sa chytil aj väčší... Taký „kiláčik“... Spomínam si na jednu príhodu, ktorá vtedy bola dosť bolestivá, no dnes úsmevná: každé ráno v nedeľu sme museli chodiť do kostola. Pre nás nezaujímavá činnosť, keďže ryby brali najlepšie ráno. Tak sme sa s kamošom dohodli, že v nedeľu ráno sa ide na ryby namiesto kostola. V sobotu na večer sme si odniesli udice na miesto, kde budeme chytať. Samozrejme aj návnadu: červíky a paprikové cesto. Výborné na karasov. V nedeľu ráno sme sa obliekli ako do kostola, no namiesto kostola pod ho na naše rameno. Vytiahli sme z krikov udice, napichli návnadu a začali chytať. Ryby brali mimoriadne dobre. V ten deň sme nachytali karasov, lieňov a aj ostriežov. Len po krátkom čase sme museli baliť, lebo končila omša. Tak sme navliekli ryby na vrbový prútik,a schovali aj udicami do kríkov s tým, že prídeme domov ako že z kostola. Prezlečieme sa a ideme na ryby. Však nachytané už máme...

Dominik Molnár

No zrada: dôjdem domov a keď ma mama zbadala, prvé jej slová: pane bože, kde si bol ? a ja že: v kostole.... Ale to už šnúra zo žehličky dopadla na môj zadok. „Ja Ti dám v kostle... Celý oblek máš zasvinený od rýb a bodliakov...“ A už padala rana za ranou. V ten deň sa už na ryby nešlo.... V pondelok som ledva obsedel v škole, čo ma bolel zadok. Dnes by to bolo týranie deti, vtedy bežný výchovný prostriedok. Nuž čo, prišiel som domov zo školy, hodil tašku do kúta a poďho na ryby... Tak pomaly ubiehal rôčik za rôčikom a ja som chodil na ryby s lieskovým prútom až do chvíle, než som nevyšiel zo základnej školy.  

Tokoz

Hneď cez prázdniny som išiel na dva týždne na brigádu. Zarobil som asi tristo korún a utekal som si vybaviť rybársky lístok. V tom čase stál asi 10 korún a bol to detský lístok na jeden prút. Lístok by bol, teraz treba udicu... Rýchlo som sa ponáhľal do obchodu so športovým tovarom v Šuranoch. Vyberať som dlho nemusel, lebo mali až dva druhy prútov: plné lamináty, jeden kratší TOKOZ a druhý dlhší pevnejší ATASI. Tak som si vybral ten ľahší. Doteraz si myslím, že správna voľba. S navijákom to bolo ešte ľahšie, lebo mali len jeden a to TOKOZ REX. Kúpil som si ho. Ešte silon 0,30 sto metrov, päť háčikov a nejaké olová – v tom čase sa krmítka nepoužívali. Doma som to dal všetko zložil, nakopal červíkov a nedočkavo som sa tešil na ráno.

Nitra

Ráno som bol už od piatej hore rýchlo som sa najedol, zbalil udice a podberák, ktorý mi spravil kamarátov otec a sadol som na bicykel smer Šurany. Išiel som na malú štrkáreň medzi ozajstných rybárov. Prišiel som do cieľa a poriadne som sa rozhliadol, aby som si vyhliadol miesto kde sa rozbalím. Veď si sadnem hádam vedľa nejakého rybára a snáď mi pomôže, keď budem mať nejakého kapra na prúte.. Spýtal som sa jedného pána, či si môžem prisadnúť. Len sadaj mladý muž... Rozbalím sa asi tri metre od neho a idem nahodiť... Prvý náhod s mojou novou udicou nebolo bohvie čo... .zabudol som preklopiť preklápač na navijáku. Druhý pokus a nasledovalo zamotanie sa môjho silónu na susedovej udici. Jeho pohľad na mňa neveštil nič dobré... Po rozmotaní silonu nasledoval tretí pokus a div sa svete, nástraha letela asi pätnásť metrov. Celý šťastný dávam udicu do rácošiek a chcem si sadnúť na stoličku. Keď sa ma sused spýtal: „Prečo si ma prehodil ?“ Nemal som slov... Rýchlo som začal vyťahovať svoju udicu... Samozrejme, vytiahol som aj susedovu. Ja, celý roztrasený nahadzujem znova o par metrov ďalej a zas cez suseda.... Vyťahujem a sused prenikavo pozerá po mne ako by ma chcel očami prepichnúť... Opäť som vytiahol aj jeho udicu a s vražedným úsmevom vraví: „hádž viac v pravo“ No to sa mu povie... lebo po pravej strane sedí najznámejší rybár celom okrese a veľký nervák.... Asi to radšej zabalím... Ešte skúsim poprosiť môjho suseda, či by mi nenahodil... „Prečo nie ? to si mohol povedať hneď...“ Napichnem paprikové cesto a podám mu udicu. Sused nahodil moju udicu takou ľahkosťou, že až sa čudujem. Podal mi udicu, dám ju do rácošiek, zavesím „policajta“ a konečne si sadnem. Po dvadsiatich minútach chcem skontrolovať nástrahu či sa neroztopila alebo neodpadla. Akosi nemám na to odvahu. Tak sedím a pozerám po rybároch... sem tam niekto vytiahne kapra...V tom mi tresne o palicu „policajt“, seknem a nechápem akou silou ako ťahá ryba. Chcem potočiť navijakom a nedá sa... Tak držím udicu zo všetkých síl a v tom: „prásk“ silon povolil a utrhol sa celý !!! Nešťastný sadám na stoličku, aby som znovu naviazal a nahodil. Keď som mal naviazané a napichol som paprikové cesto, prišiel ku mne sused a vraví: „Ten šróbik vpredu na navijaku sa volá brzda a treba ju používať...daj, ja nahodím...“ Podal som mu prút, nahodil. Vložil som prút do rácošiek a čakám.. Sused chytil pekného „trojkiláka“, zbalil a odišiel. Ja som ostal ešte hodinu ale záber neprišiel, tak som zbalil a išiel domov s dobrým pocitom, že som mal aspoň záber. A ešte so skvelým ponaučením: že môžeš mať udicu akú chceš ale, najmenej sedemdesiat percent máš v rukách Ty sám... .Od tých čias sa veľa zmenilo. Nove technológie a vyrábajú sa prúty s ktorými sa dá nahodiť až 100m a vyvážacie loďky. Tak to na rybačke niekedy vyzerá, ako na modelárskom krúžku. Preto si chráňme našu prírodu a vody, aby sme mohli chytať tak blízko brehu ako sme chytávali na lieskové prúty.

Dominik Molnár
člen Slovenskej Feeder Ligy

Rybárske typy, triky, návody, články, feeder, lov na prívlač, lov kaprov.
Recenzie, testy prútov, navijakov...

Navrch stránky