 |
 |
Mojou najobľúbenejšou je „NOSKOVÉ RAMENO“. Toto mŕtve rameno rieky Nitry sa nachádza pri obchvate Topoľčian, medzi obcami Práznovce a Krušovce. Svoje slangové domáce meno nesie po svojom pôvodnom hospodárovi, ktorý venoval všetok svoj čas zveľaďovaniu tohto krásneho kúska prírody. Je to veľmi pokojná voda, a však len na hladine. Pod „na oko“ pokojnou hladinou nájdete bohatú, rôznorodú osádku.Keďže je veľmi príjemná a suchá zima, vybrali sme sa s priateľom Petrom práve sem na toto rameno. Nemali sme zámer špecializovať sa na konkrétny druh ryby, len sme si chceli zachytať. Už nejaký čas som premýšľal vyskúšať novú kombináciu zmesí a teraz som mal ideálnu príležitosť. Vedel som zo správ z Anglicka a Nemecka o výrobných výsledkoch zmesí No.1, preto som si ju zvoli ako základ krmiva teraz aj ja. No.1 je zmesou stredne hrubej štruktúry šedohnedej farby, veľmi príjemne horkastej arómy a chuti. Podrobnejším zložením sa tu zaoberať nebudem, pretože táto zmes obsahuje naozaj všetko čo rybám chutí. Ako druhý komponent som zvolil zmes Red Roach, ktorú používam pomerne často a viem o nej, že má sladkohorkastú chuť s vôňou praženého konope, hrdzavo-hnedú farbu a výborne vytvára „kalový mrak“. Tento perfektný kalový mrak je spôsobený dokonale premyslenou štruktúrou tejto zmesi, pretože je zložená z jemných až stredne hrubých častíc. Ako tretí a posledný komponent som pridal obyčajnú chlebovú strúhanku, hlavne pre jej vlastnosti. Strúhankou som dosiahol lepšej lepivosti zmesi vonku a vo vode rýchlejšieho rozpadu, Samozrejme nešlo mi len o tieto vlastnosti ale chcel som rýchlo prilákať drobnú bielu rybu na kŕmne miesto. Vedel som, že nebudem dlho čakať a malá ryba mi pritiahne veľkú.... Keď si to zhrniem pripravil som si zmes, ktorá mala výborný základ, jemnú sladkohorkastú arómu, perfektne kalila vodu a pomerne rýchlo išla sama von z krmítka. Malú drobnú rybu som potreboval prilákať aj z dôvodu, že svojou aktivitou mi znásobí veľkosť kalového mraku. Vymyslené som to mal perfektne, bol som spokojný, čakám na Peťa a vyrážame smerom k ramenu. Miesto sme si zvolili z „práznovskej“ strany tak, aby sme hádzali smerom k búdam hospodára. Moje myšlienky ale boli pri zmesi vo vedre.... Ale nemal som pochybnosti, pretože Red Roach je vhodná zmes pre lov aj v skorých jarných mesiacoch.
Skôr to bol taký myšlienkový audit toho, či som to namiešal presne, tak ako som chcel. S tým čo na háčik som sa vôbec netrápil. Mal som doma ešte nejaké kostné červy a pomerne dosť piniek. Boli sme na rýchlej feedrovej rybačke, mali sme so sebou len „ľahkú“ výbavu a v priebehu niekoľkých minút sme boli pripravený k lovu. Pozeral som smerom k rybárskym búdam a letným pohľadom som prešiel po hladine, ktorá bola akoby bez života. Myslel som si, že pod hladinou nebude tak rušno ako to býva cez letné mesiace. Ale vedel som aj to, že karasy budú pri chuti určite. Zábery som očakával jemné, citlivé a preto som si vybavil prút, ktorý bol k takémuto lovu predurčený: BROWNING SUPER FEEDER SW, je to veľmi ľahký trojdielny prútik v elegantnej čiernej farbe so zlatými doplnkami s Fuji sedlom navijaka a korkovou rúčkou v hornej časti kombinovanou s Eva materiálom. Tento prút so svojou maximálnou záťažou do 80g a dĺžkou 360cm je ako na mieru „ušitý“ pre lov na malých stojatých vodách. Do jeho sedla som upevnil BROWNING BLACK MAGIC FD 620. Je to veľmi príjemný navijak, ktorý sa môže pochváliť svojou spoľahlivosťou a dlhou životnosťou. Na rozdiel od vysokočierno-lesklej farby prúta, výrobca zvoli matný čierny podklad tela a kľučky navijaka s medennozlatými doplnkami. Napriek tomu celá zostava pôsobí veľmi elegantne pri celkovej hmotnosti do 500g. Ako hlavný kmeňový silón používam BROWNING CENEX o priemere 0,18 mm. Dnes som použil tradičnú priebežnú montáž: obratník s karabínkou, na ktorom je zavesené krmítko, stoper a malý obratník, na ktorom je upevnený nádväzec o dĺžke 70-80 cm ukončený 14 háčikom. Troška fúkalo a rozhodol som sa, že použijem 40g krmítko. Znova som naplnil košík, jemne nahodil tak, aby som zastavil letiace krmítko na klipe. Krmítko jemne dopadol na hladinu, po ktorej sa kĺzal vietor a vytváral jemné vlnky. Urobil som dve otáčky kľučkou navijaka, chvíľu počkal a vytiahol krmítko von. Takto som to zopakoval ešte tri krát a nasledujúce tri košíky som „poslal“ na lovné miesto tým spôsobom, že som pri dopade krmítka na hladinu trhol prútom ako pri záseku. Zmes sa pri trhnutí uvoľnila z krmítka tak, že okamžite zafarbilo kŕmne miesto hrdzavohnedým odtieňom. Počkal som, kým si krmítko nesadlo na dno. Opäť vyťahujem, na háčik pridávam jedného kostného červa na ramienko a červenú pinku len tak jemne za hlavičku na oblúčik háčika. Voda bola studená a vedel som, že kostný červ mi takejto vode asi žiadnu aktivitu vyvíjať nebude, ale pinky sú o niečo „otužilejšie“ a viac vydržia. V neposlednej rade mi išlo aj o čo najväčší kontrast na háčiku. Toto bielo-červené sústo sa zdalo neodolateľné prvému karasovi, ktorý začal jemne „kopať“ do špičky asi minútu po nahodení. Toto sa opakuje ďalších 10-15 minúť v necelých dvojminútových intervaloch. Zdalo sa, že ryba je pri chuti a ja som bol samozrejme rád, ako mi nová zmes funguje. Keďže zábery prichádzali pravidelne, rozhodol som sa, že pri ďalšom náhode na háčik dám osvedčené kaprové sústo. Vytiahol som ďalšieho karasa a na 14 háčik som natlačil osem piniek tak, že háčik sa mi zmenil na živú červenú gulôčku. Košík som teraz naplnil spôsobom zmes – živá -zmes a poslal celú zostavu na zakŕmené miesto. Onedlho som si všimol, že špička môjho prúta registruje asi aj to, ako ryby na kŕmnom mieste aj dýchajú....Špička sa pomaly plynulým pohybom ohla a tým istým pomalých pohybom sa vrátila späť do pôvodnej polohy. Pozerám a čakám čo sa stane. V tom sa špička pomaly plynule ohýba a opäť sa vracia späť. Čakám a premýšľam, že nejaký malý karas sa hrá s mojim pinkami. Špička sa už tretí krát pomaly ohne, vráti späť a nasleduje prudké razantné „U-čko“. Zdvihnem prút, prsty mám pre istotu na klipe, aby som vedel v prípade boja uvoľniť silón. Nič také sa však nedeje. Držím napnutý silón, plynulým pohybom dávam prút na pravú stranu tak, aby som mal posledné očko špičky tesne pod hladinou. Pomaly točím kľučkou navijaka. Ako priťahujem, cítim ako ryba „kope“. Pritiahnem...kopne...kopne...pritiahnem....takto sa na prúte správa väčšina kapríkov, ktorí dorástli do mierovej dĺžky. Ale ryba nemá chuť bojovať, ide ku mne ako psík na zavolanie. Pekný mierový kaprík sa na mňa pozerá z dna podberáka. Nebola ťažká vec mu uvoľniť háčik, pretože bol chytený len v kútiku za fúz... Opatrne ho vraciam späť „ramienku“! Pinky boli na háčiku požužlané a pekne ponaťahované. Očistil som háčik a znova dávam živú červenú guličku piniek. Ľavou rukou plním košík. Zmes – živá - zmes a nahadzujem. Krmítko zastavujem na klipe a s jemným čľupnutím sa stráca pod hladinou. Odkladám prút, došponujem silón, vystriem sa a v zápätí sa prudko ohýba špička. Nevráti sa však celkom späť do pôvodnej polohy, zostane na pár sekúnd stáť v polovici ohybu. Pozerám, čakám, premýšľam...Asi sa nejaká väčšia ryba trafila do silónu. To sa stáva....Keď polovičný oblúk sa v sekunde mení na „luk“. Zdvíham prút, cítim váhu. Počujem ako cievka s brzdou „pradie“.... Nasleduje už naučený pohyb: prút do prava, špička do vody. Pomaly priťahujem cievka sa zároveň pretáča. Cítim, že to bude kto z koho...priťahujem...vytiahne...nie je tak ďaleko... Oceňujem bezchybnú prácu blanku prúta. Pozerám aký má ohnutý chrbát. Aký je ľahký, tak je úžasne silný a pružný. Pracujeme ako jeden tím a kapríka pomaly unavujeme. Už je blízko, skoro na dosah podberáka. Pomalým pohybom mením polohu prúta, držím ho pred sebou asi v štyridsaťpäť stupňovom uhle. Kaprík sa mihol pod hladinou. Chrbtovou plutvou rozčeril vodu tak, že som ho zazrel. Nebol malý, mohol mať cez 60 cm, nebol úzky a ani moc vysoký. Cítil blízkosť brehu, z posledných síl sa pokúsil o výpad späť na otvorenú vodu. Brzda navijaka pracovala s neochvejnou istotou a pomaly ho priťahujem späť k brehu. Je unavený, stráca silu. Ľavou rukou ho podoberám, odkladám prút a pomaly ťahám podberák k sebe. Cítim jeho váhu a lúče zimného slnka sa odrážajú v zdravých olivovozelených šupinách. Peťo vyberá fotoaparát, robí pár fotiek. Kapríka pomaly pokladám späť na hladinu, voda otvára svoju náruč a kaprík pomaly mizne vo svojom mokrom, tichom svete.
 |
 |